Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erkläre
du
erklärest
er/sie/es
erkläre
wir
erklären
ihr
erkläret
sie/Sie
erklären
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erklärt
du
habest erklärt
er/sie/es
habe erklärt
wir
haben erklärt
ihr
habet erklärt
sie/Sie
haben erklärt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erklären
du
werdest erklären
er/sie/es
werde erklären
wir
werden erklären
ihr
werdet erklären
sie/Sie
werden erklären
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erklärt haben
du
werdest erklärt haben
er/sie/es
werde erklärt haben
wir
werden erklärt haben
ihr
werdet erklärt haben
sie/Sie
werden erklärt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erklärte
du
erklärtest
er/sie/es
erklärte
wir
erklärten
ihr
erklärtet
sie/Sie
erklärten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erklärt
du
hättest erklärt
er/sie/es
hätte erklärt
wir
hätten erklärt
ihr
hättet erklärt
sie/Sie
hätten erklärt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erklären
du
würdest erklären
er/sie/es
würde erklären
wir
würden erklären
ihr
würdet erklären
sie/Sie
würden erklären
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erklärt haben
du
würdest erklärt haben
er/sie/es
würde erklärt haben
wir
würden erklärt haben
ihr
würdet erklärt haben
sie/Sie
würden erklärt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erklären]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
