Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erlösche
du
erlöschest
er/sie/es
erlösche
wir
erlöschen
ihr
erlöschet
sie/Sie
erlöschen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei erloschen
du
seiest erloschen; seist erloschen
er/sie/es
sei erloschen
wir
seien erloschen
ihr
seiet erloschen
sie/Sie
seien erloschen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erlöschen
du
werdest erlöschen
er/sie/es
werde erlöschen
wir
werden erlöschen
ihr
werdet erlöschen
sie/Sie
werden erlöschen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erloschen sein
du
werdest erloschen sein
er/sie/es
werde erloschen sein
wir
werden erloschen sein
ihr
werdet erloschen sein
sie/Sie
werden erloschen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erlösche
du
erlöschest; erlöschst
er/sie/es
erlösche
wir
erlöschen
ihr
erlöschet; erlöscht
sie/Sie
erlöschen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre erloschen
du
wärest erloschen
er/sie/es
wäre erloschen
wir
wären erloschen
ihr
wäret erloschen
sie/Sie
wären erloschen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erlöschen
du
würdest erlöschen
er/sie/es
würde erlöschen
wir
würden erlöschen
ihr
würdet erlöschen
sie/Sie
würden erlöschen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erloschen sein
du
würdest erloschen sein
er/sie/es
würde erloschen sein
wir
würden erloschen sein
ihr
würdet erloschen sein
sie/Sie
würden erloschen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [erlöschen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
