Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erneuere
du
erneuerst
er/sie/es
erneuere
wir
erneuern
ihr
erneuert
sie/Sie
erneuern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erneuert
du
habest erneuert
er/sie/es
habe erneuert
wir
haben erneuert
ihr
habet erneuert
sie/Sie
haben erneuert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erneuern
du
werdest erneuern
er/sie/es
werde erneuern
wir
werden erneuern
ihr
werdet erneuern
sie/Sie
werden erneuern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erneuert haben
du
werdest erneuert haben
er/sie/es
werde erneuert haben
wir
werden erneuert haben
ihr
werdet erneuert haben
sie/Sie
werden erneuert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erneuerte
du
erneuertest
er/sie/es
erneuerte
wir
erneuerten
ihr
erneuertet
sie/Sie
erneuerten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erneuert
du
hättest erneuert
er/sie/es
hätte erneuert
wir
hätten erneuert
ihr
hättet erneuert
sie/Sie
hätten erneuert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erneuern
du
würdest erneuern
er/sie/es
würde erneuern
wir
würden erneuern
ihr
würdet erneuern
sie/Sie
würden erneuern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erneuert haben
du
würdest erneuert haben
er/sie/es
würde erneuert haben
wir
würden erneuert haben
ihr
würdet erneuert haben
sie/Sie
würden erneuert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erneuern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
