Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
ernte
du
erntest
er/sie/es
ernte
wir
ernten
ihr
erntet
sie/Sie
ernten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geerntet
du
habest geerntet
er/sie/es
habe geerntet
wir
haben geerntet
ihr
habet geerntet
sie/Sie
haben geerntet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ernten
du
werdest ernten
er/sie/es
werde ernten
wir
werden ernten
ihr
werdet ernten
sie/Sie
werden ernten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geerntet haben
du
werdest geerntet haben
er/sie/es
werde geerntet haben
wir
werden geerntet haben
ihr
werdet geerntet haben
sie/Sie
werden geerntet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erntete
du
erntetest
er/sie/es
erntete
wir
ernteten
ihr
erntetet
sie/Sie
ernteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geerntet
du
hättest geerntet
er/sie/es
hätte geerntet
wir
hätten geerntet
ihr
hättet geerntet
sie/Sie
hätten geerntet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ernten
du
würdest ernten
er/sie/es
würde ernten
wir
würden ernten
ihr
würdet ernten
sie/Sie
würden ernten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geerntet haben
du
würdest geerntet haben
er/sie/es
würde geerntet haben
wir
würden geerntet haben
ihr
würdet geerntet haben
sie/Sie
würden geerntet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [ernten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
