Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erobere
du
eroberst
er/sie/es
erobere
wir
erobern
ihr
erobert
sie/Sie
erobern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erobert
du
habest erobert
er/sie/es
habe erobert
wir
haben erobert
ihr
habet erobert
sie/Sie
haben erobert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erobern
du
werdest erobern
er/sie/es
werde erobern
wir
werden erobern
ihr
werdet erobern
sie/Sie
werden erobern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erobert haben
du
werdest erobert haben
er/sie/es
werde erobert haben
wir
werden erobert haben
ihr
werdet erobert haben
sie/Sie
werden erobert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
eroberte
du
erobertest
er/sie/es
eroberte
wir
eroberten
ihr
erobertet
sie/Sie
eroberten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erobert
du
hättest erobert
er/sie/es
hätte erobert
wir
hätten erobert
ihr
hättet erobert
sie/Sie
hätten erobert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erobern
du
würdest erobern
er/sie/es
würde erobern
wir
würden erobern
ihr
würdet erobern
sie/Sie
würden erobern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erobert haben
du
würdest erobert haben
er/sie/es
würde erobert haben
wir
würden erobert haben
ihr
würdet erobert haben
sie/Sie
würden erobert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erobern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
