Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erpresse
du
erpressest
er/sie/es
erpresse
wir
erpressen
ihr
erpresset
sie/Sie
erpressen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erpresst
du
habest erpresst
er/sie/es
habe erpresst
wir
haben erpresst
ihr
habet erpresst
sie/Sie
haben erpresst
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erpressen
du
werdest erpressen
er/sie/es
werde erpressen
wir
werden erpressen
ihr
werdet erpressen
sie/Sie
werden erpressen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erpresst haben
du
werdest erpresst haben
er/sie/es
werde erpresst haben
wir
werden erpresst haben
ihr
werdet erpresst haben
sie/Sie
werden erpresst haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erpresste
du
erpresstest
er/sie/es
erpresste
wir
erpressten
ihr
erpresstet
sie/Sie
erpressten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erpresst
du
hättest erpresst
er/sie/es
hätte erpresst
wir
hätten erpresst
ihr
hättet erpresst
sie/Sie
hätten erpresst
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erpressen
du
würdest erpressen
er/sie/es
würde erpressen
wir
würden erpressen
ihr
würdet erpressen
sie/Sie
würden erpressen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erpresst haben
du
würdest erpresst haben
er/sie/es
würde erpresst haben
wir
würden erpresst haben
ihr
würdet erpresst haben
sie/Sie
würden erpresst haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erpressen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
