Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
errege
du
erregest
er/sie/es
errege
wir
erregen
ihr
erreget
sie/Sie
erregen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erregt
du
habest erregt
er/sie/es
habe erregt
wir
haben erregt
ihr
habet erregt
sie/Sie
haben erregt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erregen
du
werdest erregen
er/sie/es
werde erregen
wir
werden erregen
ihr
werdet erregen
sie/Sie
werden erregen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erregt haben
du
werdest erregt haben
er/sie/es
werde erregt haben
wir
werden erregt haben
ihr
werdet erregt haben
sie/Sie
werden erregt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erregte
du
erregtest
er/sie/es
erregte
wir
erregten
ihr
erregtet
sie/Sie
erregten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erregt
du
hättest erregt
er/sie/es
hätte erregt
wir
hätten erregt
ihr
hättet erregt
sie/Sie
hätten erregt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erregen
du
würdest erregen
er/sie/es
würde erregen
wir
würden erregen
ihr
würdet erregen
sie/Sie
würden erregen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erregt haben
du
würdest erregt haben
er/sie/es
würde erregt haben
wir
würden erregt haben
ihr
würdet erregt haben
sie/Sie
würden erregt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erregen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
