Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erreiche
du
erreichest
er/sie/es
erreiche
wir
erreichen
ihr
erreichet
sie/Sie
erreichen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erreicht
du
habest erreicht
er/sie/es
habe erreicht
wir
haben erreicht
ihr
habet erreicht
sie/Sie
haben erreicht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erreichen
du
werdest erreichen
er/sie/es
werde erreichen
wir
werden erreichen
ihr
werdet erreichen
sie/Sie
werden erreichen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erreicht haben
du
werdest erreicht haben
er/sie/es
werde erreicht haben
wir
werden erreicht haben
ihr
werdet erreicht haben
sie/Sie
werden erreicht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erreichte
du
erreichtest
er/sie/es
erreichte
wir
erreichten
ihr
erreichtet
sie/Sie
erreichten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erreicht
du
hättest erreicht
er/sie/es
hätte erreicht
wir
hätten erreicht
ihr
hättet erreicht
sie/Sie
hätten erreicht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erreichen
du
würdest erreichen
er/sie/es
würde erreichen
wir
würden erreichen
ihr
würdet erreichen
sie/Sie
würden erreichen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erreicht haben
du
würdest erreicht haben
er/sie/es
würde erreicht haben
wir
würden erreicht haben
ihr
würdet erreicht haben
sie/Sie
würden erreicht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erreichen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
