Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
errichte
du
errichtest
er/sie/es
errichte
wir
errichten
ihr
errichtet
sie/Sie
errichten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe errichtet
du
habest errichtet
er/sie/es
habe errichtet
wir
haben errichtet
ihr
habet errichtet
sie/Sie
haben errichtet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde errichten
du
werdest errichten
er/sie/es
werde errichten
wir
werden errichten
ihr
werdet errichten
sie/Sie
werden errichten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde errichtet haben
du
werdest errichtet haben
er/sie/es
werde errichtet haben
wir
werden errichtet haben
ihr
werdet errichtet haben
sie/Sie
werden errichtet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
errichtete
du
errichtetest
er/sie/es
errichtete
wir
errichteten
ihr
errichtetet
sie/Sie
errichteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte errichtet
du
hättest errichtet
er/sie/es
hätte errichtet
wir
hätten errichtet
ihr
hättet errichtet
sie/Sie
hätten errichtet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde errichten
du
würdest errichten
er/sie/es
würde errichten
wir
würden errichten
ihr
würdet errichten
sie/Sie
würden errichten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde errichtet haben
du
würdest errichtet haben
er/sie/es
würde errichtet haben
wir
würden errichtet haben
ihr
würdet errichtet haben
sie/Sie
würden errichtet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [errichten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
