Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
ersticke
du
erstickest
er/sie/es
ersticke
wir
ersticken
ihr
ersticket
sie/Sie
ersticken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei erstickt
du
seiest erstickt; seist erstickt
er/sie/es
sei erstickt
wir
seien erstickt
ihr
seiet erstickt
sie/Sie
seien erstickt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ersticken
du
werdest ersticken
er/sie/es
werde ersticken
wir
werden ersticken
ihr
werdet ersticken
sie/Sie
werden ersticken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erstickt sein
du
werdest erstickt sein
er/sie/es
werde erstickt sein
wir
werden erstickt sein
ihr
werdet erstickt sein
sie/Sie
werden erstickt sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erstickte
du
ersticktest
er/sie/es
erstickte
wir
erstickten
ihr
ersticktet
sie/Sie
erstickten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre erstickt
du
wärest erstickt
er/sie/es
wäre erstickt
wir
wären erstickt
ihr
wäret erstickt
sie/Sie
wären erstickt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ersticken
du
würdest ersticken
er/sie/es
würde ersticken
wir
würden ersticken
ihr
würdet ersticken
sie/Sie
würden ersticken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erstickt sein
du
würdest erstickt sein
er/sie/es
würde erstickt sein
wir
würden erstickt sein
ihr
würdet erstickt sein
sie/Sie
würden erstickt sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [ersticken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
