Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erstrecke
du
erstreckest
er/sie/es
erstrecke
wir
erstrecken
ihr
erstrecket
sie/Sie
erstrecken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erstreckt
du
habest erstreckt
er/sie/es
habe erstreckt
wir
haben erstreckt
ihr
habet erstreckt
sie/Sie
haben erstreckt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erstrecken
du
werdest erstrecken
er/sie/es
werde erstrecken
wir
werden erstrecken
ihr
werdet erstrecken
sie/Sie
werden erstrecken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erstreckt haben
du
werdest erstreckt haben
er/sie/es
werde erstreckt haben
wir
werden erstreckt haben
ihr
werdet erstreckt haben
sie/Sie
werden erstreckt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erstreckte
du
erstrecktest
er/sie/es
erstreckte
wir
erstreckten
ihr
erstrecktet
sie/Sie
erstreckten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erstreckt
du
hättest erstreckt
er/sie/es
hätte erstreckt
wir
hätten erstreckt
ihr
hättet erstreckt
sie/Sie
hätten erstreckt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erstrecken
du
würdest erstrecken
er/sie/es
würde erstrecken
wir
würden erstrecken
ihr
würdet erstrecken
sie/Sie
würden erstrecken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erstreckt haben
du
würdest erstreckt haben
er/sie/es
würde erstreckt haben
wir
würden erstreckt haben
ihr
würdet erstreckt haben
sie/Sie
würden erstreckt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erstrecken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
