Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
ertrage
du
ertragest
er/sie/es
ertrage
wir
ertragen
ihr
ertraget
sie/Sie
ertragen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe ertragen
du
habest ertragen
er/sie/es
habe ertragen
wir
haben ertragen
ihr
habet ertragen
sie/Sie
haben ertragen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ertragen
du
werdest ertragen
er/sie/es
werde ertragen
wir
werden ertragen
ihr
werdet ertragen
sie/Sie
werden ertragen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ertragen haben
du
werdest ertragen haben
er/sie/es
werde ertragen haben
wir
werden ertragen haben
ihr
werdet ertragen haben
sie/Sie
werden ertragen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ertrüge
du
ertrügest; ertrügst
er/sie/es
ertrüge
wir
ertrügen
ihr
ertrüget; ertrügt
sie/Sie
ertrügen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte ertragen
du
hättest ertragen
er/sie/es
hätte ertragen
wir
hätten ertragen
ihr
hättet ertragen
sie/Sie
hätten ertragen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ertragen
du
würdest ertragen
er/sie/es
würde ertragen
wir
würden ertragen
ihr
würdet ertragen
sie/Sie
würden ertragen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ertragen haben
du
würdest ertragen haben
er/sie/es
würde ertragen haben
wir
würden ertragen haben
ihr
würdet ertragen haben
sie/Sie
würden ertragen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [ertragen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
