Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erwachse
du
erwachsest
er/sie/es
erwachse
wir
erwachsen
ihr
erwachset
sie/Sie
erwachsen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei erwachsen
du
seiest erwachsen; seist erwachsen
er/sie/es
sei erwachsen
wir
seien erwachsen
ihr
seiet erwachsen
sie/Sie
seien erwachsen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erwachsen
du
werdest erwachsen
er/sie/es
werde erwachsen
wir
werden erwachsen
ihr
werdet erwachsen
sie/Sie
werden erwachsen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erwachsen sein
du
werdest erwachsen sein
er/sie/es
werde erwachsen sein
wir
werden erwachsen sein
ihr
werdet erwachsen sein
sie/Sie
werden erwachsen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erwüchse
du
erwüchsest
er/sie/es
erwüchse
wir
erwüchsen
ihr
erwüchset
sie/Sie
erwüchsen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre erwachsen
du
wärest erwachsen
er/sie/es
wäre erwachsen
wir
wären erwachsen
ihr
wäret erwachsen
sie/Sie
wären erwachsen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erwachsen
du
würdest erwachsen
er/sie/es
würde erwachsen
wir
würden erwachsen
ihr
würdet erwachsen
sie/Sie
würden erwachsen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erwachsen sein
du
würdest erwachsen sein
er/sie/es
würde erwachsen sein
wir
würden erwachsen sein
ihr
würdet erwachsen sein
sie/Sie
würden erwachsen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erwachsen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
