Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erwäge
du
erwägest
er/sie/es
erwäge
wir
erwägen
ihr
erwäget
sie/Sie
erwägen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erwogen
du
habest erwogen
er/sie/es
habe erwogen
wir
haben erwogen
ihr
habet erwogen
sie/Sie
haben erwogen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erwägen
du
werdest erwägen
er/sie/es
werde erwägen
wir
werden erwägen
ihr
werdet erwägen
sie/Sie
werden erwägen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erwogen haben
du
werdest erwogen haben
er/sie/es
werde erwogen haben
wir
werden erwogen haben
ihr
werdet erwogen haben
sie/Sie
werden erwogen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erwöge
du
erwögest; erwögst
er/sie/es
erwöge
wir
erwögen
ihr
erwöget; erwögt
sie/Sie
erwögen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erwogen
du
hättest erwogen
er/sie/es
hätte erwogen
wir
hätten erwogen
ihr
hättet erwogen
sie/Sie
hätten erwogen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erwägen
du
würdest erwägen
er/sie/es
würde erwägen
wir
würden erwägen
ihr
würdet erwägen
sie/Sie
würden erwägen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erwogen haben
du
würdest erwogen haben
er/sie/es
würde erwogen haben
wir
würden erwogen haben
ihr
würdet erwogen haben
sie/Sie
würden erwogen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [erwägen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
