Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erwärme
du
erwärmest
er/sie/es
erwärme
wir
erwärmen
ihr
erwärmet
sie/Sie
erwärmen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erwärmt
du
habest erwärmt
er/sie/es
habe erwärmt
wir
haben erwärmt
ihr
habet erwärmt
sie/Sie
haben erwärmt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erwärmen
du
werdest erwärmen
er/sie/es
werde erwärmen
wir
werden erwärmen
ihr
werdet erwärmen
sie/Sie
werden erwärmen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erwärmt haben
du
werdest erwärmt haben
er/sie/es
werde erwärmt haben
wir
werden erwärmt haben
ihr
werdet erwärmt haben
sie/Sie
werden erwärmt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erwärmte
du
erwärmtest
er/sie/es
erwärmte
wir
erwärmten
ihr
erwärmtet
sie/Sie
erwärmten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erwärmt
du
hättest erwärmt
er/sie/es
hätte erwärmt
wir
hätten erwärmt
ihr
hättet erwärmt
sie/Sie
hätten erwärmt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erwärmen
du
würdest erwärmen
er/sie/es
würde erwärmen
wir
würden erwärmen
ihr
würdet erwärmen
sie/Sie
würden erwärmen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erwärmt haben
du
würdest erwärmt haben
er/sie/es
würde erwärmt haben
wir
würden erwärmt haben
ihr
würdet erwärmt haben
sie/Sie
würden erwärmt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erwärmen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
