Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erwecke
du
erweckest
er/sie/es
erwecke
wir
erwecken
ihr
erwecket
sie/Sie
erwecken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erweckt
du
habest erweckt
er/sie/es
habe erweckt
wir
haben erweckt
ihr
habet erweckt
sie/Sie
haben erweckt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erwecken
du
werdest erwecken
er/sie/es
werde erwecken
wir
werden erwecken
ihr
werdet erwecken
sie/Sie
werden erwecken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erweckt haben
du
werdest erweckt haben
er/sie/es
werde erweckt haben
wir
werden erweckt haben
ihr
werdet erweckt haben
sie/Sie
werden erweckt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erweckte
du
erwecktest
er/sie/es
erweckte
wir
erweckten
ihr
erwecktet
sie/Sie
erweckten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erweckt
du
hättest erweckt
er/sie/es
hätte erweckt
wir
hätten erweckt
ihr
hättet erweckt
sie/Sie
hätten erweckt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erwecken
du
würdest erwecken
er/sie/es
würde erwecken
wir
würden erwecken
ihr
würdet erwecken
sie/Sie
würden erwecken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erweckt haben
du
würdest erweckt haben
er/sie/es
würde erweckt haben
wir
würden erweckt haben
ihr
würdet erweckt haben
sie/Sie
würden erweckt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erwecken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
