Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erwerbe
du
erwerbest
er/sie/es
erwerbe
wir
erwerben
ihr
erwerbet
sie/Sie
erwerben
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erworben
du
habest erworben
er/sie/es
habe erworben
wir
haben erworben
ihr
habet erworben
sie/Sie
haben erworben
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erwerben
du
werdest erwerben
er/sie/es
werde erwerben
wir
werden erwerben
ihr
werdet erwerben
sie/Sie
werden erwerben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erworben haben
du
werdest erworben haben
er/sie/es
werde erworben haben
wir
werden erworben haben
ihr
werdet erworben haben
sie/Sie
werden erworben haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erwürbe
du
erwürbest; erwürbst
er/sie/es
erwürbe
wir
erwürben
ihr
erwürbet; erwürbt
sie/Sie
erwürben
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erworben
du
hättest erworben
er/sie/es
hätte erworben
wir
hätten erworben
ihr
hättet erworben
sie/Sie
hätten erworben
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erwerben
du
würdest erwerben
er/sie/es
würde erwerben
wir
würden erwerben
ihr
würdet erwerben
sie/Sie
würden erwerben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erworben haben
du
würdest erworben haben
er/sie/es
würde erworben haben
wir
würden erworben haben
ihr
würdet erworben haben
sie/Sie
würden erworben haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erwerben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
