Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erzeuge
du
erzeugest
er/sie/es
erzeuge
wir
erzeugen
ihr
erzeuget
sie/Sie
erzeugen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erzeugt
du
habest erzeugt
er/sie/es
habe erzeugt
wir
haben erzeugt
ihr
habet erzeugt
sie/Sie
haben erzeugt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erzeugen
du
werdest erzeugen
er/sie/es
werde erzeugen
wir
werden erzeugen
ihr
werdet erzeugen
sie/Sie
werden erzeugen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erzeugt haben
du
werdest erzeugt haben
er/sie/es
werde erzeugt haben
wir
werden erzeugt haben
ihr
werdet erzeugt haben
sie/Sie
werden erzeugt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erzeugte
du
erzeugtest
er/sie/es
erzeugte
wir
erzeugten
ihr
erzeugtet
sie/Sie
erzeugten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erzeugt
du
hättest erzeugt
er/sie/es
hätte erzeugt
wir
hätten erzeugt
ihr
hättet erzeugt
sie/Sie
hätten erzeugt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erzeugen
du
würdest erzeugen
er/sie/es
würde erzeugen
wir
würden erzeugen
ihr
würdet erzeugen
sie/Sie
würden erzeugen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erzeugt haben
du
würdest erzeugt haben
er/sie/es
würde erzeugt haben
wir
würden erzeugt haben
ihr
würdet erzeugt haben
sie/Sie
würden erzeugt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erzeugen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
