Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
esse
du
essest
er/sie/es
esse
wir
essen
ihr
esset
sie/Sie
essen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gegessen
du
habest gegessen
er/sie/es
habe gegessen
wir
haben gegessen
ihr
habet gegessen
sie/Sie
haben gegessen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde essen
du
werdest essen
er/sie/es
werde essen
wir
werden essen
ihr
werdet essen
sie/Sie
werden essen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gegessen haben
du
werdest gegessen haben
er/sie/es
werde gegessen haben
wir
werden gegessen haben
ihr
werdet gegessen haben
sie/Sie
werden gegessen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
äße
du
äßest
er/sie/es
äße
wir
äßen
ihr
äßet
sie/Sie
äßen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gegessen
du
hättest gegessen
er/sie/es
hätte gegessen
wir
hätten gegessen
ihr
hättet gegessen
sie/Sie
hätten gegessen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde essen
du
würdest essen
er/sie/es
würde essen
wir
würden essen
ihr
würdet essen
sie/Sie
würden essen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gegessen haben
du
würdest gegessen haben
er/sie/es
würde gegessen haben
wir
würden gegessen haben
ihr
würdet gegessen haben
sie/Sie
würden gegessen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [essen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
