Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
fahre
du
fahrest
er/sie/es
fahre
wir
fahren
ihr
fahret
sie/Sie
fahren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei gefahren
du
seiest gefahren; seist gefahren
er/sie/es
sei gefahren
wir
seien gefahren
ihr
seiet gefahren
sie/Sie
seien gefahren
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde fahren
du
werdest fahren
er/sie/es
werde fahren
wir
werden fahren
ihr
werdet fahren
sie/Sie
werden fahren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefahren sein
du
werdest gefahren sein
er/sie/es
werde gefahren sein
wir
werden gefahren sein
ihr
werdet gefahren sein
sie/Sie
werden gefahren sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
führe
du
führest; führst
er/sie/es
führe
wir
führen
ihr
führet; führt
sie/Sie
führen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre gefahren
du
wärest gefahren
er/sie/es
wäre gefahren
wir
wären gefahren
ihr
wäret gefahren
sie/Sie
wären gefahren
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde fahren
du
würdest fahren
er/sie/es
würde fahren
wir
würden fahren
ihr
würdet fahren
sie/Sie
würden fahren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefahren sein
du
würdest gefahren sein
er/sie/es
würde gefahren sein
wir
würden gefahren sein
ihr
würdet gefahren sein
sie/Sie
würden gefahren sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [fahren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
