Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
fahre herüber
du
fahrest herüber
er/sie/es
fahre herüber
wir
fahren herüber
ihr
fahret herüber
sie/Sie
fahren herüber
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei herübergefahren
du
seiest herübergefahren; seist herübergefahren
er/sie/es
sei herübergefahren
wir
seien herübergefahren
ihr
seiet herübergefahren
sie/Sie
seien herübergefahren
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde herüberfahren
du
werdest herüberfahren
er/sie/es
werde herüberfahren
wir
werden herüberfahren
ihr
werdet herüberfahren
sie/Sie
werden herüberfahren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde herübergefahren sein
du
werdest herübergefahren sein
er/sie/es
werde herübergefahren sein
wir
werden herübergefahren sein
ihr
werdet herübergefahren sein
sie/Sie
werden herübergefahren sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
fahrte herüber
du
fahrtest herüber
er/sie/es
fahrte herüber
wir
fahrten herüber
ihr
fahrtet herüber
sie/Sie
fahrten herüber
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre herübergefahren
du
wärest herübergefahren
er/sie/es
wäre herübergefahren
wir
wären herübergefahren
ihr
wäret herübergefahren
sie/Sie
wären herübergefahren
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde herüberfahren
du
würdest herüberfahren
er/sie/es
würde herüberfahren
wir
würden herüberfahren
ihr
würdet herüberfahren
sie/Sie
würden herüberfahren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde herübergefahren sein
du
würdest herübergefahren sein
er/sie/es
würde herübergefahren sein
wir
würden herübergefahren sein
ihr
würdet herübergefahren sein
sie/Sie
würden herübergefahren sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [fahrten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
