Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
falle
du
fallest
er/sie/es
falle
wir
fallen
ihr
fallet
sie/Sie
fallen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei gefallen
du
seiest gefallen; seist gefallen
er/sie/es
sei gefallen
wir
seien gefallen
ihr
seiet gefallen
sie/Sie
seien gefallen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde fallen
du
werdest fallen
er/sie/es
werde fallen
wir
werden fallen
ihr
werdet fallen
sie/Sie
werden fallen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefallen sein
du
werdest gefallen sein
er/sie/es
werde gefallen sein
wir
werden gefallen sein
ihr
werdet gefallen sein
sie/Sie
werden gefallen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
fiele
du
fielest
er/sie/es
fiele
wir
fielen
ihr
fielet
sie/Sie
fielen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre gefallen
du
wärest gefallen
er/sie/es
wäre gefallen
wir
wären gefallen
ihr
wäret gefallen
sie/Sie
wären gefallen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde fallen
du
würdest fallen
er/sie/es
würde fallen
wir
würden fallen
ihr
würdet fallen
sie/Sie
würden fallen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefallen sein
du
würdest gefallen sein
er/sie/es
würde gefallen sein
wir
würden gefallen sein
ihr
würdet gefallen sein
sie/Sie
würden gefallen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [fallen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
