Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
federe
du
federst
er/sie/es
federe
wir
federn
ihr
federt
sie/Sie
federn
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gefedert
du
habest gefedert
er/sie/es
habe gefedert
wir
haben gefedert
ihr
habet gefedert
sie/Sie
haben gefedert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde federn
du
werdest federn
er/sie/es
werde federn
wir
werden federn
ihr
werdet federn
sie/Sie
werden federn
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefedert haben
du
werdest gefedert haben
er/sie/es
werde gefedert haben
wir
werden gefedert haben
ihr
werdet gefedert haben
sie/Sie
werden gefedert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
federte
du
federtest
er/sie/es
federte
wir
federten
ihr
federtet
sie/Sie
federten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gefedert
du
hättest gefedert
er/sie/es
hätte gefedert
wir
hätten gefedert
ihr
hättet gefedert
sie/Sie
hätten gefedert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde federn
du
würdest federn
er/sie/es
würde federn
wir
würden federn
ihr
würdet federn
sie/Sie
würden federn
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefedert haben
du
würdest gefedert haben
er/sie/es
würde gefedert haben
wir
würden gefedert haben
ihr
würdet gefedert haben
sie/Sie
würden gefedert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [federn]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
