Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
fehle
du
fehlest
er/sie/es
fehle
wir
fehlen
ihr
fehlet
sie/Sie
fehlen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gefehlt
du
habest gefehlt
er/sie/es
habe gefehlt
wir
haben gefehlt
ihr
habet gefehlt
sie/Sie
haben gefehlt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde fehlen
du
werdest fehlen
er/sie/es
werde fehlen
wir
werden fehlen
ihr
werdet fehlen
sie/Sie
werden fehlen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefehlt haben
du
werdest gefehlt haben
er/sie/es
werde gefehlt haben
wir
werden gefehlt haben
ihr
werdet gefehlt haben
sie/Sie
werden gefehlt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
fehlte
du
fehltest
er/sie/es
fehlte
wir
fehlten
ihr
fehltet
sie/Sie
fehlten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gefehlt
du
hättest gefehlt
er/sie/es
hätte gefehlt
wir
hätten gefehlt
ihr
hättet gefehlt
sie/Sie
hätten gefehlt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde fehlen
du
würdest fehlen
er/sie/es
würde fehlen
wir
würden fehlen
ihr
würdet fehlen
sie/Sie
würden fehlen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefehlt haben
du
würdest gefehlt haben
er/sie/es
würde gefehlt haben
wir
würden gefehlt haben
ihr
würdet gefehlt haben
sie/Sie
würden gefehlt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [fehlen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
