Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
lege fest
du
legest fest
er/sie/es
lege fest
wir
legen fest
ihr
leget fest
sie/Sie
legen fest
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe festgelegt
du
habest festgelegt
er/sie/es
habe festgelegt
wir
haben festgelegt
ihr
habet festgelegt
sie/Sie
haben festgelegt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde festlegen
du
werdest festlegen
er/sie/es
werde festlegen
wir
werden festlegen
ihr
werdet festlegen
sie/Sie
werden festlegen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde festgelegt haben
du
werdest festgelegt haben
er/sie/es
werde festgelegt haben
wir
werden festgelegt haben
ihr
werdet festgelegt haben
sie/Sie
werden festgelegt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
legte fest
du
legtest fest
er/sie/es
legte fest
wir
legten fest
ihr
legtet fest
sie/Sie
legten fest
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte festgelegt
du
hättest festgelegt
er/sie/es
hätte festgelegt
wir
hätten festgelegt
ihr
hättet festgelegt
sie/Sie
hätten festgelegt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde festlegen
du
würdest festlegen
er/sie/es
würde festlegen
wir
würden festlegen
ihr
würdet festlegen
sie/Sie
würden festlegen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde festgelegt haben
du
würdest festgelegt haben
er/sie/es
würde festgelegt haben
wir
würden festgelegt haben
ihr
würdet festgelegt haben
sie/Sie
würden festgelegt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [festlegen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.