Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
firme
du
firmest
er/sie/es
firme
wir
firmen
ihr
firmet
sie/Sie
firmen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gefirmt
du
habest gefirmt
er/sie/es
habe gefirmt
wir
haben gefirmt
ihr
habet gefirmt
sie/Sie
haben gefirmt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde firmen
du
werdest firmen
er/sie/es
werde firmen
wir
werden firmen
ihr
werdet firmen
sie/Sie
werden firmen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefirmt haben
du
werdest gefirmt haben
er/sie/es
werde gefirmt haben
wir
werden gefirmt haben
ihr
werdet gefirmt haben
sie/Sie
werden gefirmt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
firmte
du
firmtest
er/sie/es
firmte
wir
firmten
ihr
firmtet
sie/Sie
firmten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gefirmt
du
hättest gefirmt
er/sie/es
hätte gefirmt
wir
hätten gefirmt
ihr
hättet gefirmt
sie/Sie
hätten gefirmt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde firmen
du
würdest firmen
er/sie/es
würde firmen
wir
würden firmen
ihr
würdet firmen
sie/Sie
würden firmen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefirmt haben
du
würdest gefirmt haben
er/sie/es
würde gefirmt haben
wir
würden gefirmt haben
ihr
würdet gefirmt haben
sie/Sie
würden gefirmt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [firmen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.