Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
fresse
du
fressest
er/sie/es
fresse
wir
fressen
ihr
fresset
sie/Sie
fressen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gefressen
du
habest gefressen
er/sie/es
habe gefressen
wir
haben gefressen
ihr
habet gefressen
sie/Sie
haben gefressen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde fressen
du
werdest fressen
er/sie/es
werde fressen
wir
werden fressen
ihr
werdet fressen
sie/Sie
werden fressen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefressen haben
du
werdest gefressen haben
er/sie/es
werde gefressen haben
wir
werden gefressen haben
ihr
werdet gefressen haben
sie/Sie
werden gefressen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
fräße
du
fräßest
er/sie/es
fräße
wir
fräßen
ihr
fräßet
sie/Sie
fräßen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gefressen
du
hättest gefressen
er/sie/es
hätte gefressen
wir
hätten gefressen
ihr
hättet gefressen
sie/Sie
hätten gefressen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde fressen
du
würdest fressen
er/sie/es
würde fressen
wir
würden fressen
ihr
würdet fressen
sie/Sie
würden fressen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefressen haben
du
würdest gefressen haben
er/sie/es
würde gefressen haben
wir
würden gefressen haben
ihr
würdet gefressen haben
sie/Sie
würden gefressen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [fressen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
