Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
friere
du
frierest
er/sie/es
friere
wir
frieren
ihr
frieret
sie/Sie
frieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gefroren
du
habest gefroren
er/sie/es
habe gefroren
wir
haben gefroren
ihr
habet gefroren
sie/Sie
haben gefroren
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde frieren
du
werdest frieren
er/sie/es
werde frieren
wir
werden frieren
ihr
werdet frieren
sie/Sie
werden frieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefroren haben
du
werdest gefroren haben
er/sie/es
werde gefroren haben
wir
werden gefroren haben
ihr
werdet gefroren haben
sie/Sie
werden gefroren haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
fröre
du
frörest; frörst
er/sie/es
fröre
wir
frören
ihr
fröret; frört
sie/Sie
frören
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gefroren
du
hättest gefroren
er/sie/es
hätte gefroren
wir
hätten gefroren
ihr
hättet gefroren
sie/Sie
hätten gefroren
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde frieren
du
würdest frieren
er/sie/es
würde frieren
wir
würden frieren
ihr
würdet frieren
sie/Sie
würden frieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefroren haben
du
würdest gefroren haben
er/sie/es
würde gefroren haben
wir
würden gefroren haben
ihr
würdet gefroren haben
sie/Sie
würden gefroren haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [frieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
