Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
fühle
du
fühlest
er/sie/es
fühle
wir
fühlen
ihr
fühlet
sie/Sie
fühlen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gefühlt
du
habest gefühlt
er/sie/es
habe gefühlt
wir
haben gefühlt
ihr
habet gefühlt
sie/Sie
haben gefühlt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde fühlen
du
werdest fühlen
er/sie/es
werde fühlen
wir
werden fühlen
ihr
werdet fühlen
sie/Sie
werden fühlen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefühlt haben
du
werdest gefühlt haben
er/sie/es
werde gefühlt haben
wir
werden gefühlt haben
ihr
werdet gefühlt haben
sie/Sie
werden gefühlt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
fühlte
du
fühltest
er/sie/es
fühlte
wir
fühlten
ihr
fühltet
sie/Sie
fühlten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gefühlt
du
hättest gefühlt
er/sie/es
hätte gefühlt
wir
hätten gefühlt
ihr
hättet gefühlt
sie/Sie
hätten gefühlt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde fühlen
du
würdest fühlen
er/sie/es
würde fühlen
wir
würden fühlen
ihr
würdet fühlen
sie/Sie
würden fühlen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefühlt haben
du
würdest gefühlt haben
er/sie/es
würde gefühlt haben
wir
würden gefühlt haben
ihr
würdet gefühlt haben
sie/Sie
würden gefühlt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [fühlen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
