Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gebäre
du
gebärest
er/sie/es
gebäre
wir
gebären
ihr
gebäret
sie/Sie
gebären
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geboren
du
habest geboren
er/sie/es
habe geboren
wir
haben geboren
ihr
habet geboren
sie/Sie
haben geboren
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde gebären
du
werdest gebären
er/sie/es
werde gebären
wir
werden gebären
ihr
werdet gebären
sie/Sie
werden gebären
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geboren haben
du
werdest geboren haben
er/sie/es
werde geboren haben
wir
werden geboren haben
ihr
werdet geboren haben
sie/Sie
werden geboren haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
gebäre
du
gebärest; gebärst
er/sie/es
gebäre
wir
gebären
ihr
gebäret; gebärt
sie/Sie
gebären
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geboren
du
hättest geboren
er/sie/es
hätte geboren
wir
hätten geboren
ihr
hättet geboren
sie/Sie
hätten geboren
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde gebären
du
würdest gebären
er/sie/es
würde gebären
wir
würden gebären
ihr
würdet gebären
sie/Sie
würden gebären
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geboren haben
du
würdest geboren haben
er/sie/es
würde geboren haben
wir
würden geboren haben
ihr
würdet geboren haben
sie/Sie
würden geboren haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [gebären]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.