Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gelange
du
gelangest
er/sie/es
gelange
wir
gelangen
ihr
gelanget
sie/Sie
gelangen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei gelangt
du
seiest gelangt; seist gelangt
er/sie/es
sei gelangt
wir
seien gelangt
ihr
seiet gelangt
sie/Sie
seien gelangt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde gelangen
du
werdest gelangen
er/sie/es
werde gelangen
wir
werden gelangen
ihr
werdet gelangen
sie/Sie
werden gelangen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gelangt sein
du
werdest gelangt sein
er/sie/es
werde gelangt sein
wir
werden gelangt sein
ihr
werdet gelangt sein
sie/Sie
werden gelangt sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
gelangte
du
gelangtest
er/sie/es
gelangte
wir
gelangten
ihr
gelangtet
sie/Sie
gelangten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre gelangt
du
wärest gelangt
er/sie/es
wäre gelangt
wir
wären gelangt
ihr
wäret gelangt
sie/Sie
wären gelangt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde gelangen
du
würdest gelangen
er/sie/es
würde gelangen
wir
würden gelangen
ihr
würdet gelangen
sie/Sie
würden gelangen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gelangt sein
du
würdest gelangt sein
er/sie/es
würde gelangt sein
wir
würden gelangt sein
ihr
würdet gelangt sein
sie/Sie
würden gelangt sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [gelangen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
