Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
genese
du
genesest
er/sie/es
genese
wir
genesen
ihr
geneset
sie/Sie
genesen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei genesen
du
seiest genesen; seist genesen
er/sie/es
sei genesen
wir
seien genesen
ihr
seiet genesen
sie/Sie
seien genesen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde genesen
du
werdest genesen
er/sie/es
werde genesen
wir
werden genesen
ihr
werdet genesen
sie/Sie
werden genesen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde genesen sein
du
werdest genesen sein
er/sie/es
werde genesen sein
wir
werden genesen sein
ihr
werdet genesen sein
sie/Sie
werden genesen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
genäse
du
genäsest
er/sie/es
genäse
wir
genäsen
ihr
genäset
sie/Sie
genäsen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre genesen
du
wärest genesen
er/sie/es
wäre genesen
wir
wären genesen
ihr
wäret genesen
sie/Sie
wären genesen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde genesen
du
würdest genesen
er/sie/es
würde genesen
wir
würden genesen
ihr
würdet genesen
sie/Sie
würden genesen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde genesen sein
du
würdest genesen sein
er/sie/es
würde genesen sein
wir
würden genesen sein
ihr
würdet genesen sein
sie/Sie
würden genesen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [genesen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
