Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gerate
du
geratest
er/sie/es
gerate
wir
geraten
ihr
geratet
sie/Sie
geraten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei geraten
du
seiest geraten; seist geraten
er/sie/es
sei geraten
wir
seien geraten
ihr
seiet geraten
sie/Sie
seien geraten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde geraten
du
werdest geraten
er/sie/es
werde geraten
wir
werden geraten
ihr
werdet geraten
sie/Sie
werden geraten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geraten sein
du
werdest geraten sein
er/sie/es
werde geraten sein
wir
werden geraten sein
ihr
werdet geraten sein
sie/Sie
werden geraten sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
geriete
du
gerietest
er/sie/es
geriete
wir
gerieten
ihr
gerietet
sie/Sie
gerieten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre geraten
du
wärest geraten
er/sie/es
wäre geraten
wir
wären geraten
ihr
wäret geraten
sie/Sie
wären geraten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde geraten
du
würdest geraten
er/sie/es
würde geraten
wir
würden geraten
ihr
würdet geraten
sie/Sie
würden geraten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geraten sein
du
würdest geraten sein
er/sie/es
würde geraten sein
wir
würden geraten sein
ihr
würdet geraten sein
sie/Sie
würden geraten sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [geraten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
