Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gönne
du
gönnest
er/sie/es
gönne
wir
gönnen
ihr
gönnet
sie/Sie
gönnen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gegönnt
du
habest gegönnt
er/sie/es
habe gegönnt
wir
haben gegönnt
ihr
habet gegönnt
sie/Sie
haben gegönnt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde gönnen
du
werdest gönnen
er/sie/es
werde gönnen
wir
werden gönnen
ihr
werdet gönnen
sie/Sie
werden gönnen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gegönnt haben
du
werdest gegönnt haben
er/sie/es
werde gegönnt haben
wir
werden gegönnt haben
ihr
werdet gegönnt haben
sie/Sie
werden gegönnt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
gönnte
du
gönntest
er/sie/es
gönnte
wir
gönnten
ihr
gönntet
sie/Sie
gönnten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gegönnt
du
hättest gegönnt
er/sie/es
hätte gegönnt
wir
hätten gegönnt
ihr
hättet gegönnt
sie/Sie
hätten gegönnt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde gönnen
du
würdest gönnen
er/sie/es
würde gönnen
wir
würden gönnen
ihr
würdet gönnen
sie/Sie
würden gönnen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gegönnt haben
du
würdest gegönnt haben
er/sie/es
würde gegönnt haben
wir
würden gegönnt haben
ihr
würdet gegönnt haben
sie/Sie
würden gegönnt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [gönnen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
