Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gründe
du
gründest
er/sie/es
gründe
wir
gründen
ihr
gründet
sie/Sie
gründen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gegründet
du
habest gegründet
er/sie/es
habe gegründet
wir
haben gegründet
ihr
habet gegründet
sie/Sie
haben gegründet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde gründen
du
werdest gründen
er/sie/es
werde gründen
wir
werden gründen
ihr
werdet gründen
sie/Sie
werden gründen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gegründet haben
du
werdest gegründet haben
er/sie/es
werde gegründet haben
wir
werden gegründet haben
ihr
werdet gegründet haben
sie/Sie
werden gegründet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
gründete
du
gründetest
er/sie/es
gründete
wir
gründeten
ihr
gründetet
sie/Sie
gründeten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gegründet
du
hättest gegründet
er/sie/es
hätte gegründet
wir
hätten gegründet
ihr
hättet gegründet
sie/Sie
hätten gegründet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde gründen
du
würdest gründen
er/sie/es
würde gründen
wir
würden gründen
ihr
würdet gründen
sie/Sie
würden gründen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gegründet haben
du
würdest gegründet haben
er/sie/es
würde gegründet haben
wir
würden gegründet haben
ihr
würdet gegründet haben
sie/Sie
würden gegründet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [gründen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
