Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
grüne
du
grünest
er/sie/es
grüne
wir
grünen
ihr
grünet
sie/Sie
grünen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gegrünt
du
habest gegrünt
er/sie/es
habe gegrünt
wir
haben gegrünt
ihr
habet gegrünt
sie/Sie
haben gegrünt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde grünen
du
werdest grünen
er/sie/es
werde grünen
wir
werden grünen
ihr
werdet grünen
sie/Sie
werden grünen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gegrünt haben
du
werdest gegrünt haben
er/sie/es
werde gegrünt haben
wir
werden gegrünt haben
ihr
werdet gegrünt haben
sie/Sie
werden gegrünt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
grünte
du
grüntest
er/sie/es
grünte
wir
grünten
ihr
grüntet
sie/Sie
grünten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gegrünt
du
hättest gegrünt
er/sie/es
hätte gegrünt
wir
hätten gegrünt
ihr
hättet gegrünt
sie/Sie
hätten gegrünt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde grünen
du
würdest grünen
er/sie/es
würde grünen
wir
würden grünen
ihr
würdet grünen
sie/Sie
würden grünen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gegrünt haben
du
würdest gegrünt haben
er/sie/es
würde gegrünt haben
wir
würden gegrünt haben
ihr
würdet gegrünt haben
sie/Sie
würden gegrünt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [grünen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.