Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gucke
du
guckest
er/sie/es
gucke
wir
gucken
ihr
gucket
sie/Sie
gucken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geguckt
du
habest geguckt
er/sie/es
habe geguckt
wir
haben geguckt
ihr
habet geguckt
sie/Sie
haben geguckt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde gucken
du
werdest gucken
er/sie/es
werde gucken
wir
werden gucken
ihr
werdet gucken
sie/Sie
werden gucken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geguckt haben
du
werdest geguckt haben
er/sie/es
werde geguckt haben
wir
werden geguckt haben
ihr
werdet geguckt haben
sie/Sie
werden geguckt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
guckte
du
gucktest
er/sie/es
guckte
wir
guckten
ihr
gucktet
sie/Sie
guckten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geguckt
du
hättest geguckt
er/sie/es
hätte geguckt
wir
hätten geguckt
ihr
hättet geguckt
sie/Sie
hätten geguckt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde gucken
du
würdest gucken
er/sie/es
würde gucken
wir
würden gucken
ihr
würdet gucken
sie/Sie
würden gucken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geguckt haben
du
würdest geguckt haben
er/sie/es
würde geguckt haben
wir
würden geguckt haben
ihr
würdet geguckt haben
sie/Sie
würden geguckt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [gucken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
