Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
haare
du
haarest
er/sie/es
haare
wir
haaren
ihr
haaret
sie/Sie
haaren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gehaart
du
habest gehaart
er/sie/es
habe gehaart
wir
haben gehaart
ihr
habet gehaart
sie/Sie
haben gehaart
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde haaren
du
werdest haaren
er/sie/es
werde haaren
wir
werden haaren
ihr
werdet haaren
sie/Sie
werden haaren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gehaart haben
du
werdest gehaart haben
er/sie/es
werde gehaart haben
wir
werden gehaart haben
ihr
werdet gehaart haben
sie/Sie
werden gehaart haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
haarte
du
haartest
er/sie/es
haarte
wir
haarten
ihr
haartet
sie/Sie
haarten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gehaart
du
hättest gehaart
er/sie/es
hätte gehaart
wir
hätten gehaart
ihr
hättet gehaart
sie/Sie
hätten gehaart
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde haaren
du
würdest haaren
er/sie/es
würde haaren
wir
würden haaren
ihr
würdet haaren
sie/Sie
würden haaren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gehaart haben
du
würdest gehaart haben
er/sie/es
würde gehaart haben
wir
würden gehaart haben
ihr
würdet gehaart haben
sie/Sie
würden gehaart haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [haaren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
