Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
hake
du
hakest
er/sie/es
hake
wir
haken
ihr
haket
sie/Sie
haken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gehakt
du
habest gehakt
er/sie/es
habe gehakt
wir
haben gehakt
ihr
habet gehakt
sie/Sie
haben gehakt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde haken
du
werdest haken
er/sie/es
werde haken
wir
werden haken
ihr
werdet haken
sie/Sie
werden haken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gehakt haben
du
werdest gehakt haben
er/sie/es
werde gehakt haben
wir
werden gehakt haben
ihr
werdet gehakt haben
sie/Sie
werden gehakt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
hakte
du
haktest
er/sie/es
hakte
wir
hakten
ihr
haktet
sie/Sie
hakten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gehakt
du
hättest gehakt
er/sie/es
hätte gehakt
wir
hätten gehakt
ihr
hättet gehakt
sie/Sie
hätten gehakt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde haken
du
würdest haken
er/sie/es
würde haken
wir
würden haken
ihr
würdet haken
sie/Sie
würden haken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gehakt haben
du
würdest gehakt haben
er/sie/es
würde gehakt haben
wir
würden gehakt haben
ihr
würdet gehakt haben
sie/Sie
würden gehakt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [haken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
