Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
henke
du
henkest
er/sie/es
henke
wir
henken
ihr
henket
sie/Sie
henken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gehenkt
du
habest gehenkt
er/sie/es
habe gehenkt
wir
haben gehenkt
ihr
habet gehenkt
sie/Sie
haben gehenkt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde henken
du
werdest henken
er/sie/es
werde henken
wir
werden henken
ihr
werdet henken
sie/Sie
werden henken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gehenkt haben
du
werdest gehenkt haben
er/sie/es
werde gehenkt haben
wir
werden gehenkt haben
ihr
werdet gehenkt haben
sie/Sie
werden gehenkt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
henkte
du
henktest
er/sie/es
henkte
wir
henkten
ihr
henktet
sie/Sie
henkten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gehenkt
du
hättest gehenkt
er/sie/es
hätte gehenkt
wir
hätten gehenkt
ihr
hättet gehenkt
sie/Sie
hätten gehenkt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde henken
du
würdest henken
er/sie/es
würde henken
wir
würden henken
ihr
würdet henken
sie/Sie
würden henken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gehenkt haben
du
würdest gehenkt haben
er/sie/es
würde gehenkt haben
wir
würden gehenkt haben
ihr
würdet gehenkt haben
sie/Sie
würden gehenkt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [henken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
