Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
fahre herunter
du
fahrest herunter
er/sie/es
fahre herunter
wir
fahren herunter
ihr
fahret herunter
sie/Sie
fahren herunter
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei heruntergefahren
du
seiest heruntergefahren; seist heruntergefahren
er/sie/es
sei heruntergefahren
wir
seien heruntergefahren
ihr
seiet heruntergefahren
sie/Sie
seien heruntergefahren
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde herunterfahren
du
werdest herunterfahren
er/sie/es
werde herunterfahren
wir
werden herunterfahren
ihr
werdet herunterfahren
sie/Sie
werden herunterfahren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde heruntergefahren sein
du
werdest heruntergefahren sein
er/sie/es
werde heruntergefahren sein
wir
werden heruntergefahren sein
ihr
werdet heruntergefahren sein
sie/Sie
werden heruntergefahren sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
führe herunter
du
führest herunter; führst herunter
er/sie/es
führe herunter
wir
führen herunter
ihr
führet herunter; führt herunter
sie/Sie
führen herunter
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre heruntergefahren
du
wärest heruntergefahren
er/sie/es
wäre heruntergefahren
wir
wären heruntergefahren
ihr
wäret heruntergefahren
sie/Sie
wären heruntergefahren
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde herunterfahren
du
würdest herunterfahren
er/sie/es
würde herunterfahren
wir
würden herunterfahren
ihr
würdet herunterfahren
sie/Sie
würden herunterfahren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde heruntergefahren sein
du
würdest heruntergefahren sein
er/sie/es
würde heruntergefahren sein
wir
würden heruntergefahren sein
ihr
würdet heruntergefahren sein
sie/Sie
würden heruntergefahren sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [herunterfahren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
