Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
hole
du
holest
er/sie/es
hole
wir
holen
ihr
holet
sie/Sie
holen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geholt
du
habest geholt
er/sie/es
habe geholt
wir
haben geholt
ihr
habet geholt
sie/Sie
haben geholt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde holen
du
werdest holen
er/sie/es
werde holen
wir
werden holen
ihr
werdet holen
sie/Sie
werden holen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geholt haben
du
werdest geholt haben
er/sie/es
werde geholt haben
wir
werden geholt haben
ihr
werdet geholt haben
sie/Sie
werden geholt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
holte
du
holtest
er/sie/es
holte
wir
holten
ihr
holtet
sie/Sie
holten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geholt
du
hättest geholt
er/sie/es
hätte geholt
wir
hätten geholt
ihr
hättet geholt
sie/Sie
hätten geholt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde holen
du
würdest holen
er/sie/es
würde holen
wir
würden holen
ihr
würdet holen
sie/Sie
würden holen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geholt haben
du
würdest geholt haben
er/sie/es
würde geholt haben
wir
würden geholt haben
ihr
würdet geholt haben
sie/Sie
würden geholt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [holen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
