Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
importiere
du
importierest
er/sie/es
importiere
wir
importieren
ihr
importieret
sie/Sie
importieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe importiert
du
habest importiert
er/sie/es
habe importiert
wir
haben importiert
ihr
habet importiert
sie/Sie
haben importiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde importieren
du
werdest importieren
er/sie/es
werde importieren
wir
werden importieren
ihr
werdet importieren
sie/Sie
werden importieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde importiert haben
du
werdest importiert haben
er/sie/es
werde importiert haben
wir
werden importiert haben
ihr
werdet importiert haben
sie/Sie
werden importiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
importierte
du
importiertest
er/sie/es
importierte
wir
importierten
ihr
importiertet
sie/Sie
importierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte importiert
du
hättest importiert
er/sie/es
hätte importiert
wir
hätten importiert
ihr
hättet importiert
sie/Sie
hätten importiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde importieren
du
würdest importieren
er/sie/es
würde importieren
wir
würden importieren
ihr
würdet importieren
sie/Sie
würden importieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde importiert haben
du
würdest importiert haben
er/sie/es
würde importiert haben
wir
würden importiert haben
ihr
würdet importiert haben
sie/Sie
würden importiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [importieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
