Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
kaufe
du
kaufest
er/sie/es
kaufe
wir
kaufen
ihr
kaufet
sie/Sie
kaufen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gekauft
du
habest gekauft
er/sie/es
habe gekauft
wir
haben gekauft
ihr
habet gekauft
sie/Sie
haben gekauft
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde kaufen
du
werdest kaufen
er/sie/es
werde kaufen
wir
werden kaufen
ihr
werdet kaufen
sie/Sie
werden kaufen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gekauft haben
du
werdest gekauft haben
er/sie/es
werde gekauft haben
wir
werden gekauft haben
ihr
werdet gekauft haben
sie/Sie
werden gekauft haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
kaufte
du
kauftest
er/sie/es
kaufte
wir
kauften
ihr
kauftet
sie/Sie
kauften
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gekauft
du
hättest gekauft
er/sie/es
hätte gekauft
wir
hätten gekauft
ihr
hättet gekauft
sie/Sie
hätten gekauft
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde kaufen
du
würdest kaufen
er/sie/es
würde kaufen
wir
würden kaufen
ihr
würdet kaufen
sie/Sie
würden kaufen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gekauft haben
du
würdest gekauft haben
er/sie/es
würde gekauft haben
wir
würden gekauft haben
ihr
würdet gekauft haben
sie/Sie
würden gekauft haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [kaufen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.