Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
keife
du
keifest
er/sie/es
keife
wir
keifen
ihr
keifet
sie/Sie
keifen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gekeift
du
habest gekeift
er/sie/es
habe gekeift
wir
haben gekeift
ihr
habet gekeift
sie/Sie
haben gekeift
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde keifen
du
werdest keifen
er/sie/es
werde keifen
wir
werden keifen
ihr
werdet keifen
sie/Sie
werden keifen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gekeift haben
du
werdest gekeift haben
er/sie/es
werde gekeift haben
wir
werden gekeift haben
ihr
werdet gekeift haben
sie/Sie
werden gekeift haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
keifte
du
keiftest
er/sie/es
keifte
wir
keiften
ihr
keiftet
sie/Sie
keiften
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gekeift
du
hättest gekeift
er/sie/es
hätte gekeift
wir
hätten gekeift
ihr
hättet gekeift
sie/Sie
hätten gekeift
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde keifen
du
würdest keifen
er/sie/es
würde keifen
wir
würden keifen
ihr
würdet keifen
sie/Sie
würden keifen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gekeift haben
du
würdest gekeift haben
er/sie/es
würde gekeift haben
wir
würden gekeift haben
ihr
würdet gekeift haben
sie/Sie
würden gekeift haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [keifen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
