Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
kerbe
du
kerbest
er/sie/es
kerbe
wir
kerben
ihr
kerbet
sie/Sie
kerben
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gekerbt
du
habest gekerbt
er/sie/es
habe gekerbt
wir
haben gekerbt
ihr
habet gekerbt
sie/Sie
haben gekerbt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde kerben
du
werdest kerben
er/sie/es
werde kerben
wir
werden kerben
ihr
werdet kerben
sie/Sie
werden kerben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gekerbt haben
du
werdest gekerbt haben
er/sie/es
werde gekerbt haben
wir
werden gekerbt haben
ihr
werdet gekerbt haben
sie/Sie
werden gekerbt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
kerbte
du
kerbtest
er/sie/es
kerbte
wir
kerbten
ihr
kerbtet
sie/Sie
kerbten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gekerbt
du
hättest gekerbt
er/sie/es
hätte gekerbt
wir
hätten gekerbt
ihr
hättet gekerbt
sie/Sie
hätten gekerbt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde kerben
du
würdest kerben
er/sie/es
würde kerben
wir
würden kerben
ihr
würdet kerben
sie/Sie
würden kerben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gekerbt haben
du
würdest gekerbt haben
er/sie/es
würde gekerbt haben
wir
würden gekerbt haben
ihr
würdet gekerbt haben
sie/Sie
würden gekerbt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [kerben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
