Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
kneife
du
kneifest
er/sie/es
kneife
wir
kneifen
ihr
kneifet
sie/Sie
kneifen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gekniffen
du
habest gekniffen
er/sie/es
habe gekniffen
wir
haben gekniffen
ihr
habet gekniffen
sie/Sie
haben gekniffen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde kneifen
du
werdest kneifen
er/sie/es
werde kneifen
wir
werden kneifen
ihr
werdet kneifen
sie/Sie
werden kneifen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gekniffen haben
du
werdest gekniffen haben
er/sie/es
werde gekniffen haben
wir
werden gekniffen haben
ihr
werdet gekniffen haben
sie/Sie
werden gekniffen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
kniffe
du
kniffest
er/sie/es
kniffe
wir
kniffen
ihr
kniffet
sie/Sie
kniffen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gekniffen
du
hättest gekniffen
er/sie/es
hätte gekniffen
wir
hätten gekniffen
ihr
hättet gekniffen
sie/Sie
hätten gekniffen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde kneifen
du
würdest kneifen
er/sie/es
würde kneifen
wir
würden kneifen
ihr
würdet kneifen
sie/Sie
würden kneifen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gekniffen haben
du
würdest gekniffen haben
er/sie/es
würde gekniffen haben
wir
würden gekniffen haben
ihr
würdet gekniffen haben
sie/Sie
würden gekniffen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [kneifen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
