Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
kriege
du
kriegest
er/sie/es
kriege
wir
kriegen
ihr
krieget
sie/Sie
kriegen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gekriegt
du
habest gekriegt
er/sie/es
habe gekriegt
wir
haben gekriegt
ihr
habet gekriegt
sie/Sie
haben gekriegt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde kriegen
du
werdest kriegen
er/sie/es
werde kriegen
wir
werden kriegen
ihr
werdet kriegen
sie/Sie
werden kriegen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gekriegt haben
du
werdest gekriegt haben
er/sie/es
werde gekriegt haben
wir
werden gekriegt haben
ihr
werdet gekriegt haben
sie/Sie
werden gekriegt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
kriegte
du
kriegtest
er/sie/es
kriegte
wir
kriegten
ihr
kriegtet
sie/Sie
kriegten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gekriegt
du
hättest gekriegt
er/sie/es
hätte gekriegt
wir
hätten gekriegt
ihr
hättet gekriegt
sie/Sie
hätten gekriegt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde kriegen
du
würdest kriegen
er/sie/es
würde kriegen
wir
würden kriegen
ihr
würdet kriegen
sie/Sie
würden kriegen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gekriegt haben
du
würdest gekriegt haben
er/sie/es
würde gekriegt haben
wir
würden gekriegt haben
ihr
würdet gekriegt haben
sie/Sie
würden gekriegt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [kriegen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.