Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
kündige
du
kündigest
er/sie/es
kündige
wir
kündigen
ihr
kündiget
sie/Sie
kündigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gekündigt
du
habest gekündigt
er/sie/es
habe gekündigt
wir
haben gekündigt
ihr
habet gekündigt
sie/Sie
haben gekündigt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde kündigen
du
werdest kündigen
er/sie/es
werde kündigen
wir
werden kündigen
ihr
werdet kündigen
sie/Sie
werden kündigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gekündigt haben
du
werdest gekündigt haben
er/sie/es
werde gekündigt haben
wir
werden gekündigt haben
ihr
werdet gekündigt haben
sie/Sie
werden gekündigt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
kündigte
du
kündigtest
er/sie/es
kündigte
wir
kündigten
ihr
kündigtet
sie/Sie
kündigten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gekündigt
du
hättest gekündigt
er/sie/es
hätte gekündigt
wir
hätten gekündigt
ihr
hättet gekündigt
sie/Sie
hätten gekündigt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde kündigen
du
würdest kündigen
er/sie/es
würde kündigen
wir
würden kündigen
ihr
würdet kündigen
sie/Sie
würden kündigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gekündigt haben
du
würdest gekündigt haben
er/sie/es
würde gekündigt haben
wir
würden gekündigt haben
ihr
würdet gekündigt haben
sie/Sie
würden gekündigt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [kündigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
