Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
küsse
du
küssest
er/sie/es
küsse
wir
küssen
ihr
küsset
sie/Sie
küssen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geküsst
du
habest geküsst
er/sie/es
habe geküsst
wir
haben geküsst
ihr
habet geküsst
sie/Sie
haben geküsst
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde küssen
du
werdest küssen
er/sie/es
werde küssen
wir
werden küssen
ihr
werdet küssen
sie/Sie
werden küssen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geküsst haben
du
werdest geküsst haben
er/sie/es
werde geküsst haben
wir
werden geküsst haben
ihr
werdet geküsst haben
sie/Sie
werden geküsst haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
küsste
du
küsstest
er/sie/es
küsste
wir
küssten
ihr
küsstet
sie/Sie
küssten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geküsst
du
hättest geküsst
er/sie/es
hätte geküsst
wir
hätten geküsst
ihr
hättet geküsst
sie/Sie
hätten geküsst
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde küssen
du
würdest küssen
er/sie/es
würde küssen
wir
würden küssen
ihr
würdet küssen
sie/Sie
würden küssen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geküsst haben
du
würdest geküsst haben
er/sie/es
würde geküsst haben
wir
würden geküsst haben
ihr
würdet geküsst haben
sie/Sie
würden geküsst haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [küssen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.